„Prospešní kolonizátori“

  

             Ľudský organizmus kolonizuje nespočetné množstvo mikroorganizmov. Najhustejšie osídlenie sa pritom sústreďuje v tráviacom trakte  (u dospelého človeka môže jeho obyvateľstvo vážiť až 2 kg). Črevné obyvateľstvo sa zvykne označovať aj pojmom črevná mikroflóra (aj keď nejde o flóru v pravom zmysle slova). Novší názov, aj keď ešte nie tak celkom zaužívaný, je mikrobiota (čiže sú to živočíchy, nie rastliny).

          Narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry je spojené s akútnymi ako aj chronickými ochoreniami – problémy s trávením, hnačky, zápchy až po vznik potravinových intolerancií, zníženej imunity, alergií. Pretrvávajúca nerovnováha môže mať ďalekosiahle následky a  vyústiť až do onkologických ochorení.

Pojmom probiotiká sa označujú mikroorganizmy, ktoré kolonizujú črevný trakt svojho hostiteľa a majú na jeho zdravie preukázateľne pozitívny vplyv. Črevná mikroflóra je súčasťou imunitného systému.

             Kolonizácia mikroorganizmami začína pôrodom dieťaťa a jeho prechodom cez pôrodné kanály. Mikroorganizmy z matky sa dostávajú do tela novorodenca. Pred pôrodom je tráviaci trakt plodu sterilný. Ďalší priebeh kolonizácie je závislý od prostredia a samozrejme stravy. Veľký význam pre novorodeneckú črevnú mikroflóru má kojenie. Po zavedení pevnej stravy sa črevná mikroflóra začína podobať na flóru dospelého človeka.

Črevná mikroflóra sa počas života mení v závislosti od prekonaných ochorení, užívaní liekov, antibiotík, pro- a prebiotík a od zloženia stravy.

Probiotiká

              Probiotikám sa pripisujú prospešné účinky najmä v oblasti gastrointestinálneho traktu. Niektoré účinky sú vedecky podložené, iné sú ešte predmetom skúmania. Medzi prospešné účinky patrí modulovanie imunitného systému, lepšie vstrebávanie živín, priaznivý vplyv pri intoleranciách, znižovanie rizika niektorých ochorení.

             Medzi najznámejšie bakteriálne rody patria Lactobacillus a Bifidobacterium. Probiotické vlastnosti však boli preukázané aj u ďalších bakteriálnych rodov. Tieto sa od seba odlišujú rôznou schopnosťou prežiť v častiach tráviaceho traktu, ako aj odlišnou schopnosťou priľnúť k črevnej sliznici.

             Priaznivý vplyv týchto mikroorganizmov spočíva v tom, že produkujú enzýmy, ktoré dokážu tlmiť činnosť patogénnych (škodlivých/vyvolávajúcich ochorenia) mikroorganizmov, tlmiť ich rast alebo ich usmrtiť. Aby patogénne mikroorganizmy mohli vyvolať negatívnu odozvu organizmu, musia sa naviazať na príslušný receptor. 
             Ďalšie pozitívum  probiotík spočíva v tom, že toto miesto obsadia a zabránia tak patogénu, aby sa naviazal na receptor. V podstate im podsadnú miesto.

             Ďalej stimulujú tvorbu protilátok, redukujú prokancerózne látky, ktoré produkujú patogénne mikroorganizmy a tiež zlepšujú využiteľnosť živín – najmä minerálov – železo, vápnik, zinok, magnézium.

          Mnoho probiotických kultúr má svoj pôvod v mliečnych a fermentovaných výrobkoch. Tieto organizmy patria medzi mliečne baktérie.

          Keďže sa mlieko v dnešnej dobe pasterizuje, prospešné probiotické baktérie sa v ňom vyhubia. Probiotické kultúry sa potom do mliečnych výrobkov pridávajú umelo, dodatočne (aj to len niektoré vybrané a v laboratóriach vypestované kmene). Množstvo probiotických kultúr v mliečnych výrobkoch od ich produkcie, cestou k samotnému spotrebiteľovi a ku konečnej konzumácií podstatne klesá. Časť baktérií je tiež elmiminovaná v tráviacom trakte prostredníctvom tráviacich štiav (kyselina chlorovodíková v žalúdku). Aj to je dôvod, prečo je práve pravidelná konzumácia výrobkov s probiotickými kultúrami veľmi vhodná.

Licencie: CC0 Public Domain / FAQ by Pixaby.com

Kedy môžu byť probiotiká užitočné

           V súvislosti so syndrómom dráždivého čreva vedci predpokladajú, že pacienti majú zmenenú mikroflóru v hrubom čreve. Je to stav spojený s bolesťami brucha, nadúvaním, zápchou a hnačkami. Probiotiká skracujú dobu hnačiek a stabilizujú črevnú slizničnú bariéru. Najčastejšie sa používajú druhy laktobacilov a bifidobaktérií. Skrátenie doby príznakov pri použítí uvedených baktoriálnych druhov sa pozitívne uplatnilo pri hnačkových infekciách detí a kojencov.

           Probiotiká môžu pôsobiť preventívne v prípade, že cestujete do krajín s nízkou hygienickou úrovňou. Znížite riziko nákazy patogénnymi organizmami. V prípade laktózovej intolerancie, ktorá je spôsobená deficitom tráviacich enzýmov (laktáza),  môže byť konzumácia kyslomliečnych výrobkov vhodnou alternatívou, ktorá nevyvoláva žiadne neželané reakcie.

          Mliečny cukor je vo fermentovaných produktoch rozštiepený na kyselinu mliečnu (laktát) a menšie molekuly cukru. Natrávený jogurt teda šetrí organizmu prácu a preto je ľahšie stráviteľnejší ako samotné mlieko.

         Probiotiká sa ukazujú prospešné aj v boji s  Helicobakterom pylori (spôsobuje zápal a žalúdočné vredy). Laktobacily a bifidobaktérie síce nedokážu helicobaktera eliminovať, no sú schopné tlmiť jeho aktivitu  a znížiť hustotu kolonizácie v žalúdku. Súčasne tlmia negatívne účinky antibiotík, ktoré sa používajú na vykorenenie helicobaktera.

         Pri užívaní antibiotík vo všeobecnosti dochádza k devastácií aj priaznivej črevnej mikroflóry. Ľudia mávajú pri užívaní antibiotík často hnačky alebo minimálne to, čo z nich na toalete vylezie, je objemnejšie ako inokedy. Je to tým,  že za obeť antibiotikám padli aj prospešné črevné baktérie.  Črevo sa musí nanovo osídliť. Môže tu však prísť aj ku kolonizácií patogénnymi mikroorganizmami a tým k imunitnej reakcii. V čase redukcie mikroflóry sa môžu objavovať hnačky. Disharmóniu v črevnom trakte môže okrem užívania antibiotík vyvolať nadmerný stres, nevyhovujúca strava, nedostatočný odpočinok.

         Probiotiká sú prospešné aj pri liečbe zápchy. Ukazuje sa totiž, že ľudia trpiaci zápchou majú taktiež zmenenú črevnú mikroflóru. Probiotiká sú schopné zrýchliť črevnú peristaltiku, urýchliť črevnú pasáž a tým naštartovať vyprázdňovanie.

Ďalej sa zistlo, že probiotiká sú schopné naviazať cholesterol na svoju stenu, vylúčiť ho z tela a tak pozitívne znižovať hladinu cholesterolu.

        Probiotické kultúry nájdete okrem mliečnych fermentovaných výrobkoch (probiotický jogurt, acidofilné mlieko, kefír, syry, bryndza - nepasterizovaná), tiež v kvasenej zelenine (kvasené uhorky - tzv. kvašáky, nie nakladané!, kyslá kapusta (ale len domáca, bežne predávaná sa po fermentácií pasterizuje), sójový fermentovaný syr - tempeh, sójová omáčka, sójová pasta - miso).

Prebiotiká

            Zdravú črevnú mikroflóru môžeme povzbudiť vhodnou stravou, ktorá obsahuje potraviny s probiokultúrami. Rast a prospievanie probioorganizmov v črevách zase podporíme požívaním prebiotík. Prebiotiká sú nestráviteľné časti potravy (rastlinného pôvodu), ktoré podporujú aktivitu baktérií v hrubom čreve.

          Sú to polysacharidy, vláknina - pektín ( jablká, kôra citrusov, hrušky, slivky, jahody, ríbezle a ďalšie ovocie), celulóza (obilniny, zeleniny, strukoviny), inulín  (čakanka, cibuľa, cesnak), fruktooligosacharidy (chren, pór, artičoky, cibuľa, cesnak), ktoré sa v hrubom čreve fermentujú. Ak nie je niekto zvyknutý na vyšší príjem vlákniny, môže ho nadúvať (črevné baktérie budú všetko ostošesť fermentovať).  Pri tejto fermentácií totiž okrem mastných kyselín s krátkym reťazcom vznikajú plyny (metán, vodík).

        Mastné kyseliny sú  následne využité kolonocytmi (črevnými bunkami) ako zdroj energie. Inými slovami, prebiotiká zabezpečujú výživu probiotických kultúr a zároveň slúžia ako výživa pre črevnú sliznicu.

         Súhrnný názov pre suplementy s obsahom probio- a prebiotík sú symbiotiká. Vedľajšie účinky úžívania probiotík sú vzácne.

Pozri text o vláknine: http://fitsim.blogspot.sk/2015/07/preco-nepodcenovat-vlakninu.html

Zdroje: 

solen.sk

Probiotiká a ochorenia tráviaceho traktu- Michal Mego, Vladimír Zajac
Probiotiká v živote človeka - doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Lucia Masaryková, PharmDr. Ľubica Lehotská, PhD.
MIKROFLÓRA TRÁVICÍHO TRAKTU A PROBIOTIKA - MUDr. Tomislav Švestka, CSc.
MÔŽU PROBIOTIKÁ OVPLYVNIŤ NEGATÍVNY ÚČINOK ANTIBIOTÍK NA FYZIOLOGICKÚ MIKROFLÓRU? - Pavol Jarčuška, Lívia Magulová, Pavol Kristian, Rudolf Novotný 
Probiotiká, prebiotiká, fekálna mikrobiálna terapia a nešpecifické črevné zápaly - PharmDr. Monika Fedorová, prof. MVDr. Juraj Pistl, PhD.
NUTRICE, PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A IMUNITNÍ SYSTÉM - prof. RNDr. Jan Krejsek, CSc., Mgr. Manuela Kudlová, Mgr. Martina Koláčková, MUDr. Jakub Novosad
Střevní mikroflóra, gastrointestinální ekosystém a probiotika - prof. MUDr. Přemysl Frič, DrSc.
PREBIOTIKA, PROBIOTIKA A SYNBIOTIKA - doc. MUDr. Jiří Nevoral, CSc.
Intestinální mikroflóra v raném dětství – úloha při rozvoji infekčních a alergických chorob - doc. MUDr. Vojtěch Thon, Ph.D.
Sú mikroorganizmy naozaj naši nepriatelia? - Matrin Hrubiško