Osteoporóza - vznik a prevencia

           Nejeden mladý človek si povie, že táto téma ho nemusí vôbec zaujímať," veď je to ochorenie starých žien." Omyl, nie je to celkom tak.
          Tak po prvé, osteoporóza postihuje aj mužov (aj keď je pravda, že v menšej miere 2:1) a po druhé, osteoporóza je degeneratívny proces, ktorý sa začína oveľa skôr ako dôjde k prvej zlomenine. Z tohto hľadiska je dôležité myslieť už práve v mladom veku na prevenciu. Nie hasiť oheň, keď je neskoro.

&Čo je to osteoporóza

          Osteoporóza je ochorenie, ktoré postihuje najmä ľudí vo vyššom veku. Je charakteristická nerovnováhou kostnej prestavby, kedy nad novotvorbou kostnej hmoty  prevláda jej odbúravanie ( a demineralizácia) (solen.sk).
           Dôsledkom je úbytok kostnej hmoty, čím sa stráca pevnosť kostí a môže dôjsť k zlomeninám. Zákernosť tejto choroby spočíva v tom, že ochorenie môže prebiehať bez zjavných symptómov, čiže postihnutý človek nemusí o svojom ochorení vôbec vedieť, kým nedôjde k úrazu (fraktúre).
          Kosti sú živým tkanivom, kde neustále prebieha novotvorba a odbúravanie. Na prestavbe kostného tkaniva sa podieľajú najmä dva typy kostných buniek. Osteoblasty sú zodpovedné za výstavbu kostí a osteoklasty, ktoré kostné tkanivo odbúravajú. Práve vďaka tejto interakcii je možné, že sa kosti prispôsobujú záťaži, dokážu reparovať trhliny a neustále sa obnovovať.
           Kosti sa neustále prestavujú, pretože je potrebné aby sa prispôsobovali záťažovým podmienkam, napr. fyzickej námahe, ale aj mechanickej záťaži. Ľudia s nadváhou majú nižšie riziko osteoporózy, ako ľudia s podváhou. Ich kosti sú totiž v dôsledku nadváhy vystavované zvýšenej záťaži, na ktorú sa musia adaptovať. To však neznamená, že obézny nemôže trpieť osteoporózou.

           Aktivitu osteoblastov a osteoklastov regulujú v prvom rade hormóny (ženské a mužské pohlavné hormóny - estrogén, testosterón, parathormón, ale tiež inzulín, ďalšie hormóny štítnej žľazy a glukokortikoidy). Práve u žien v menopauze narastá riziko osteoporózy v dôsledku znížených hladín estrogénu, ktorý funguje ako ochranný faktor. Znížením estrogénu sa zvyšuje činnosť osteoklastov, ktoré kosť odbúravajú, dochádza k horšej vstrebateľnosti vápnika a znižuje sa syntéza vitamínu D. V tomto prípade hovoríme ako tzv. primárnej osteoporóze.
          Sekundárna osteoporóza býva dôsledkom iných ochorení (ochorenia čriev, diabetes mellitus, reume, tiež pôsobením niektorých liečiv - kortikosteroidov, genetickou predispozíciou).

            U detí a mladých ľudí dominuje kostná výstavba, pričom svoj vrchol dosahuje v 30 roku veku. Hustota kostí je individuálna a závisí od mnohých faktorov ako životný štýl, športová aktivita, zdravá strava.
          Po štyridsiatke už dochádza k postupnej redukcii kostného tkaniva. Samozrejme, čím viac kostného tkaniva má človek k dispozícií, tým lepšie. Práve toto je dôležitý aspekt, či sa v neskoršom veku rozvinie ochorenie alebo nie. Je dôležité počas dospievania až do 30 rokov dbať na zdravú stravu a pohyb a v ďalšom veku tieto návyky v záujme dobrej kondície kostí udržiavať.

iKostné tkanivo a výživa

          Kostné tkanivo je skladiskom minerálnych látok, najmä vápnika, fosforu. Kľúčovým pre výživu kostí je vápnik. V prípade nedostatočného príjmu vápnika stravou, organizmus siahne do vlastných rezerv uložených v kostnom tkanive. Funguje to tak, že ak dôjde k poklesu koncentrácie vápnika v telesných tekutinách, uvoľní sa parathormón, ktorý stimuluje osteoklasty k narušeniu kosti a uvoľneniu vápnika do krvi. Vápnik totiž okrem kostí potrebujú pre svoju činnosť aj ďalšie tkanivá, srdce (reguluje srdcové impulzy), nervy (podieľa sa na prenose vzruchov), svaly a bunky. Podieľa sa tiež na tvorbe enzýmov, regulácií transmiterov, zrážanlivosti krvi.
           Denný odporučený príjem sa pohybuje od 1000 mg (tehotné ženy 1200 mg). Nemal by však prekročiť 1500 mg denne. Nadmerný príjem vápnika (najmä zo suplementov) môže podporiť tvorbu kameňov a ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách (kalcifikácia mäkkých tkanív). Efekt je pri nadmernom príjme vápnika opačný. Dochádza k zvýšenému odbúravaniu vápnika z kostí a tiež k nedostatku magnézia (vápnik a magnézium pôsobia navzájom ako antagonisti/zvýšené množstvo jedného, vyvoláva nedostatok druhého). Podobne pôsobia vápnik a fosfor (vysoká hladina fosforu inhibuje vstrebávanie vápnika).

Vedeli ste, že... 
             K významným stratám vápnika dochádza pri fajčení, konzumácií alkoholu, konzumácia kolových nápojov (kyselina fosforečná inhibuje vstrebávanie vápnika), nadmernom príjme sodíka, nadmernom príjme vlákniny (môže sa týkať vegánov), niektoré zdroje uvádzajú aj nadmernú konzumáciu kofeínu (nie je potvrdené), ale tiež ťažkej fyzickej práci. Taktiež nadmerná konzumácia živočíšnych bielkovín, bieleho cukru, bielej múky a nasýtených mastných kyselín vedie k zvýšenému vylučovaniu vápnika z tela.
          Vápnik zo živočíšnych zdrojov má lepšiu vstrebateľnosť ako zo zdrojov rastlinných. Rastlinné zdroje (napr. mandle, špargľa, špenát, kešu, rebarbora, kapusta) sú síce bohaté na vápnik, zároveň však obsahujú kyselinu fytovú a oxaláty, ktoré blokujú vstrebávanie vápnika. Tieto sa čiastočne ničia tepelnou úpravou potraviny. Najbohatšou potravinou na vápnik je mak. Ak je to možné, odporúča sa konzumovať ho s mliečnou bielkovinou pre lepšiu vstrebateľnosť (teda pokiaľ nemáte intoleranciu na mliečne zložky alebo nie ste vegán). Vegánom sa odporúča dodatočná suplementácia vápnikom (možno používať rastlinné mlieka a ovocné šťavy obohatené vápnikom). Dôležitými zdrojmi vápnika sú mliečne výrobky (najviac vápnika obsahujú tvrdé syry).
           Bohaté na vápnik sú tiež brokolica, melasa, sardinky, strukoviny, listová zelenina, minerálne vody.
          V prípade suplementácie (v tabletkovej forme) je vhodné rozdeliť dávku do viacerých denných dávok a užiť ho vo večerných hodinách. Vápnik sa vo všeobecnosti lepšie vstrebáva večer.

      Vedeli ste, že...    
          Pre vstrebávanie vápnika je však nevyhnutný vitamín D, ktorý zabezpečuje jeho vstrebateľnosť. Vitamín D3 sa tvorí v koži pri vystavení sa slnečným lúčom. V mesiacoch apríl-september stačí 30 minútový pobyt na slnku s odhalenou tvárou a pažami, aby sme zabezpečili potrebnú dávku vitamínu D. V zimných mesiacoch je však potrebné prijať vitamín D aj zo stravy, ktorá je na tento vitamín bohatá. Zo stravy (ryby, morské potvory, vajcia) získavame vitamín D2.

           Ďalšími dôležitými živinami pre zdravé kosti sú magnézium (najmä z rastlinnej stravy - obilniny, ryža, banány, ovocie, zelenina, pšeničné klíčky), zinok (ryby, pečeň, kvasnice, mlieko, syry, mliečne výrobky, kapusta, brokolica, mrkva a ďalšie druhy zeleniny a ovocia), kyselina listová (zelená zelenina, ostatná zelenina, pšeničné otruby, celozrnné výrobky, vajcia, mäso, strukoviny), vitamín C (šípky, citrusové ovocie, ríbezle, brokolica, paprika, paradajky), vitamín K (popri vápniku a vitamínu D jeden z najdôležitejších faktorov pre zachovanie zdravých kostí - nájdete ho v listovej zelenine, rastlinných olejoch).

iKostné tkanivo a pohyb

           Ľudia sa často boja silových tréningov, pretože majú mylnú predstavu, že pod vysokým tlakom svoje kosti poškodzujú. Práve naopak. Kosti sa stávajú odolnejšie a kompaktnejšie. Prestavba kostí prebieha počas celého života, vekom však klesá. Najsilnejším podnetom novotvorby je pohyb. Vysoko rizikový je pasívny sedavý životný štýl.
          Fyzická aktivita musí byť pravidelná a dostatočne intenzívna, aby podporila zvyšovanie kostnej hmoty. Odporúča sa aktivita 3-5x týždenne, 30-60 minút, precvičiť všetky svalové partie (silové cvičenie, cvičenie s vlastnou váhou, chôdza po schodoch, preskoky na švihadle, jogging, bicyklovanie).  Šport je tiež súčasťou liečby pacientov, ktorí už osteoporózou trpia (samozrejme v primeranej intenzite).

iPrevencia osteoporózy 

          V prvom rade je dôležité poznať rizikové faktory. Niektoré, ktoré nemôžeme ovplyvniť, sme už uviedli a to vek, pohlavie a genetická predispozícia.
Sú však faktory, ktoré ovplyvniť môžeme a preto je prevencia proti tomuto ochoreniu predovšetkým v našich rukách. Prevencia spočíva v úprave životného štýlu s dostatkom pohybu, v príjme vyváženej stravy s dostatočným príjmom vápnika a vitamínu D, magnézia, zinku, vitamínu C a K a kyseliny listovej, ktoré podporujú vstrebávanie vápnika a zdravie kostí.
Treba sa vyvarovať fajčeniu a nadmernej konzumácií alkoholu, soli, nasýtených tukov, jednoduchých cukrov.
           A samozrejme (a v prvom rade) ostať v pohybe počas celého života.



Zdroje:

http://www.dv-osteologie.org/uploads/Leitlinie%202014/DVO-Leitlinie%20Osteoporose%202014%20Kurzfassung%20und%20Langfassung%2018.%2009.%202014.pdf

http://www.osteoporose.de/

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Mikroskopick%C3%A1_stavba_kostn%C3%AD_tk%C3%A1n%C4%9B

www.solen.sk
Co je dobré vědět o vápníku - doc. MUDr. Zdeněk Wilhelm, CSc.
Komlexní léčba a prevence osteoporózy - Postavení a význam pohybové aktivity a léčebné rehabilitace - Mgr. Janar Němcová, MUDr. Jaroslva Korsa
Osteoporóza a kvalita života - PharmDr. Lucia Masaryková, PhD.1, doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc.1, 2,PharmDr. Ľubica Lehocká, PhD.1, Mgr. Tomáš Ďurdík1
Význam kinezoterapie v prevencii a liečbe osteoporózy - MUDr. Elena Ďurišová1, MUDr. Elena Rexová1, MUDr. Peter Rexa1, MUDr. Jozef Zvarka, PhD.2